{"id":167,"date":"2026-06-10T12:06:57","date_gmt":"2026-06-10T10:06:57","guid":{"rendered":"https:\/\/mind-indicator.com\/blog\/autisticke-spektrum-sk\/skore-priznaky-autizmu-u-deti-co-si-vsimat-v-prvych-rokoch-zivota\/"},"modified":"2026-06-11T10:50:56","modified_gmt":"2026-06-11T08:50:56","slug":"skore-priznaky-autizmu-u-deti-co-si-vsimat-v-prvych-rokoch-zivota","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/mind-indicator.com\/blog\/sk\/autisticke-spektrum-sk\/skore-priznaky-autizmu-u-deti-co-si-vsimat-v-prvych-rokoch-zivota\/","title":{"rendered":"Skor\u00e9 pr\u00edznaky autizmu u det\u00ed: \u010do si v\u0161\u00edma\u0165 v prv\u00fdch rokoch \u017eivota"},"content":{"rendered":"

Ke\u010f rodi\u010d za\u010dne ma\u0165 pocit, \u017ee sa die\u0165a vyv\u00edja trochu inak ne\u017e jeho rovesn\u00edci, m\u00f4\u017ee to by\u0165 znepokojuj\u00face aj m\u00e4t\u00face. Pri t\u00e9me autizmu to plat\u00ed dvojn\u00e1sobne, preto\u017ee skor\u00e9 pr\u00edznaky<\/a> autizmu<\/a> u det\u00ed sa \u010dasto neobjavia ako jedin\u00fd ve\u013ek\u00fd sign\u00e1l, ale sk\u00f4r ako s\u00fabor drobn\u00fdch odli\u0161nost\u00ed v komunik\u00e1cii, hre, soci\u00e1lnom kontakte \u010di reakci\u00e1ch na podnety. Niektor\u00e9 deti s\u00fa tich\u0161ie, in\u00e9 citlivej\u0161ie, \u010fal\u0161ie zasa mimoriadne akt\u00edvne, a preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9 v\u0161\u00edma\u0165 si nielen jeden prejav, ale celkov\u00fd obraz v\u00fdvinu.<\/p>\n

Autizmus, odborne porucha autistick\u00e9ho spektra, nie je znak zl\u00e9ho rodi\u010dovstva ani d\u00f4sledok jednej konkr\u00e9tnej chyby. Ide o neurov\u00fdvinov\u00fa odli\u0161nos\u0165, ktor\u00e1 ovplyv\u0148uje sp\u00f4sob, ak\u00fdm die\u0165a vn\u00edma svet, komunikuje a reaguje na \u013eud\u00ed aj prostredie. Pr\u00e1ve preto je v\u010dasn\u00e9 rozpoznanie tak d\u00f4le\u017eit\u00e9: \u010d\u00edm sk\u00f4r sa die\u0165a\u0165u a rodine dostane podpory, t\u00fdm jednoduch\u0161ie sa m\u00f4\u017ee budova\u0165 komunik\u00e1cia, soci\u00e1lne zru\u010dnosti aj pocit bezpe\u010dia v be\u017enom \u017eivote.<\/p>\n

Pre\u010do je v\u010dasn\u00e9 rozpoznanie d\u00f4le\u017eit\u00e9<\/h2>\n

Mnoh\u00e9 rodiny d\u00fafaj\u00fa, \u017ee die\u0165a z niektor\u00fdch prejavov jednoducho vyrastie. Niekedy je to aj pravda, preto\u017ee v\u00fdvin je individu\u00e1lny a deti sa v tempe nau\u010dia mnoho vec\u00ed. Ak v\u0161ak ide o autizmus, \u010dakanie bez sledovania v\u00fdvinu m\u00f4\u017ee oddiali\u0165 pomoc<\/a>, ktor\u00e1 by die\u0165a\u0165u v\u00fdrazne u\u013eah\u010dila komunik\u00e1ciu a adapt\u00e1ciu. V\u010dasn\u00e1 intervencia nemus\u00ed znamena\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00e9 z\u00e1kroky alebo n\u00e1lepku na cel\u00fd \u017eivot. \u010casto ide o podporu, ktor\u00e1 pom\u00e1ha die\u0165a\u0165u lep\u0161ie rozumie\u0165 svetu a svetu lep\u0161ie rozumie\u0165 jemu.<\/p>\n

Ak sa podozrenie zachyt\u00ed skoro, odborn\u00edci m\u00f4\u017eu odporu\u010di\u0165 logopedick\u00fa, psychologick\u00fa, \u0161peci\u00e1lnopedagogick\u00fa alebo ergoterapeutick\u00fa podporu. Rodi\u010dia sa z\u00e1rove\u0148 nau\u010dia praktick\u00e9 strat\u00e9gie, ako die\u0165a\u0165u pom\u00f4c\u0165 doma. Aj mal\u00e9 zmeny v ka\u017edodenn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch m\u00f4\u017eu ma\u0165 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam, najm\u00e4 v obdob\u00ed, ke\u010f sa mozog die\u0165a\u0165a najr\u00fdchlej\u0161ie u\u010d\u00ed.<\/p>\n

Naj\u010dastej\u0161ie skor\u00e9 pr\u00edznaky autizmu u det\u00ed<\/h2>\n

Skor\u00e9 prejavy autizmu sa m\u00f4\u017eu objavi\u0165 u\u017e v prvom roku \u017eivota, hoci u niektor\u00fdch det\u00ed s\u00fa zrete\u013enej\u0161ie a\u017e v druhom alebo tre\u0165om roku. Nie ka\u017ed\u00e9 die\u0165a uk\u00e1\u017ee v\u0161etky sign\u00e1ly a niektor\u00e9 sa prejavia len mierne. D\u00f4le\u017eit\u00fd je opakuj\u00faci sa vzorec a to, \u017ee die\u0165a m\u00e1 dlhodobo \u0165a\u017ekosti v oblastiach, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ina det\u00ed postupne zvl\u00e1dne prirodzene.<\/p>\n

Komunik\u00e1cia a soci\u00e1lny kontakt<\/h3>\n

Medzi \u010dast\u00e9 varovn\u00e9 sign\u00e1ly patr\u00ed slab\u0161\u00ed alebo preru\u0161ovan\u00fd o\u010dn\u00fd kontakt. Die\u0165a sa mo\u017eno pozer\u00e1 sk\u00f4r na predmety ne\u017e na tv\u00e1re \u013eud\u00ed, menej reaguje na \u00fasmev alebo nepou\u017e\u00edva poh\u013ead na to, aby si s dospel\u00fdm nie\u010do podelilo. \u010eal\u0161\u00edm prejavom m\u00f4\u017ee by\u0165, \u017ee nereaguje na svoje meno, hoci po\u010duje dobre. Niektor\u00e9 deti nepou\u017e\u00edvaj\u00fa gest\u00e1 ako m\u00e1vanie, ukazovanie prstom \u010di dv\u00edhanie r\u00fak, aby si vyp\u00fdtali pomoc alebo upozornili rodi\u010da na nie\u010do zauj\u00edmav\u00e9.<\/p>\n

V re\u010di sa m\u00f4\u017eu objavi\u0165 oneskoren\u00e9 prv\u00e9 slov\u00e1, mal\u00e1 snaha napodob\u0148ova\u0165 zvuky, slab\u0161ia mimika alebo zvl\u00e1\u0161tny t\u00f3n hlasu. Niekedy die\u0165a s\u00edce rozpr\u00e1va, ale pou\u017e\u00edva slov\u00e1 sk\u00f4r na opakovanie ne\u017e na skuto\u010dn\u00fa v\u00fdmenu inform\u00e1ci\u00ed. M\u00f4\u017ee opakova\u0165 cel\u00e9 vety z rozpr\u00e1vok alebo dospel\u00fdch bez toho, aby ich pou\u017e\u00edvalo v be\u017enom kontexte. Odborne sa tomu hovor\u00ed echol\u00e1lia a sama osebe nemus\u00ed by\u0165 zl\u00e1, no ak nahr\u00e1dza funk\u010dn\u00fa komunik\u00e1ciu, je dobr\u00e9 venova\u0165 jej pozornos\u0165.<\/p>\n

Hra a spr\u00e1vanie<\/h3>\n

Autistick\u00e9 deti sa \u010dasto hraj\u00fa inak ne\u017e ich rovesn\u00edci. Namiesto symbolickej hry, pri ktorej sa b\u00e1bika k\u0155mi, aut\u00ed\u010dko voz\u00ed po ceste alebo sa napodob\u0148uje varenie, m\u00f4\u017eu opakovane ot\u00e1\u010da\u0165 koles\u00e1, uklada\u0165 predmety do radu alebo sa s\u00fastredi\u0165 len na jednu \u010das\u0165 hra\u010dky. Hra b\u00fdva menej tvoriv\u00e1 a viac zameran\u00e1 na rutinu alebo detail.<\/p>\n

Typick\u00e1 m\u00f4\u017ee by\u0165 aj siln\u00e1 potreba predv\u00eddate\u013enosti. Die\u0165a sa rozru\u0161\u00ed, ke\u010f sa zmen\u00ed denn\u00fd re\u017eim, cesta domov, poradie \u010dinnost\u00ed alebo sp\u00f4sob, ak\u00fdm dospel\u00fd nie\u010do urob\u00ed. Niektor\u00e9 deti maj\u00fa \u00fazke a intenz\u00edvne z\u00e1ujmy, napr\u00edklad sa dlh\u00fd \u010das venuj\u00fa iba dopravn\u00fdm zna\u010dk\u00e1m, vys\u00e1va\u010dom, \u010d\u00edslam alebo presn\u00e9mu poriadku vec\u00ed. Pri zmene alebo preru\u0161en\u00ed sa m\u00f4\u017eu objavi\u0165 siln\u00e9 protesty, pla\u010d \u010di zdanlivo neprimeran\u00e1 reakcia.<\/p>\n

Senzorick\u00e9 odli\u0161nosti<\/h3>\n

Mnoh\u00e9 deti s autizmom s\u00fa citlivej\u0161ie na zvuky, svetlo, dotyk, v\u00f4ne alebo text\u00fary jedla. Be\u017en\u00fd hluk v dom\u00e1cnosti m\u00f4\u017ee by\u0165 pre ne ve\u013emi ru\u0161iv\u00fd, zatia\u013e \u010do in\u00e9 deti p\u00f4sobia, akoby si intenz\u00edvne podnety takmer nev\u0161\u00edmali. Die\u0165a m\u00f4\u017ee odmieta\u0165 ur\u010dit\u00e9 oble\u010denie kv\u00f4li \u0161t\u00edtkom alebo \u0161vom, vyh\u00fdba\u0165 sa piesku, tr\u00e1ve \u010di um\u00fdvaniu vlasov, alebo naopak vyh\u013ead\u00e1va\u0165 siln\u00e9 vlnov\u00e9, tlakov\u00e9 \u010di pohybov\u00e9 vnemy.<\/p>\n

V jedle sa m\u00f4\u017eu objavi\u0165 ve\u013emi \u00fazke preferencie. Niektor\u00e9 deti toleruj\u00fa len nieko\u013eko farieb, konzistenci\u00ed alebo zna\u010diek potrav\u00edn. Rodi\u010d si to m\u00f4\u017ee vysvetli\u0165 ako rozmaznanos\u0165, no \u010dasto ide o senzorick\u00fa citlivos\u0165, nie o neposlu\u0161nos\u0165. Ke\u010f sa na tieto prejavy pozer\u00e1me cez prizmu v\u00fdvinu nervov\u00e9ho syst\u00e9mu, lep\u0161ie rozumieme tomu, pre\u010do die\u0165a reaguje pr\u00e1ve takto.<\/p>\n

Ako sa prejavy menia pod\u013ea veku<\/h2>\n

Vo veku okolo 12 mesiacov si mo\u017eno v\u0161imn\u00fa\u0165 slab\u0161iu reakciu na meno, men\u0161iu snahu zdie\u013ea\u0165 pozornos\u0165 a menej gest. Die\u0165a nemus\u00ed ukazova\u0165 na predmety, ktor\u00e9 ho zauj\u00edmaj\u00fa, a namiesto pozvania dospel\u00e9ho do spolo\u010dnej chv\u00edle sa sk\u00f4r ponor\u00ed do vlastn\u00e9ho sk\u00famania. Niektor\u00e9 b\u00e1b\u00e4tk\u00e1 p\u00f4sobia ve\u013emi pokojne a nen\u00e1padne, \u010do m\u00f4\u017ee zamaskova\u0165 ich \u0165a\u017ekosti.<\/p>\n

Okolo 18 a\u017e 24 mesiacov b\u00fdvaj\u00fa rozdiely zrete\u013enej\u0161ie. Die\u0165a m\u00f4\u017ee ma\u0165 obmedzen\u00fa slovn\u00fa z\u00e1sobu, nehra\u0165 sa s in\u00fdmi de\u0165mi alebo preferova\u0165 samotu. Niekedy sa stane, \u017ee u\u017e z\u00edskan\u00e9 slov\u00e1 alebo zru\u010dnosti za\u010dn\u00fa ustupova\u0165. Strata re\u010di, soci\u00e1lneho kontaktu alebo z\u00e1ujmu o \u013eud\u00ed je v\u017edy d\u00f4vodom vyh\u013eada\u0165 odborn\u00edka \u010do najsk\u00f4r.<\/p>\n

V pred\u0161kolskom veku sa m\u00f4\u017eu prejavi\u0165 \u0165a\u017ekosti v spolo\u010dnej hre, v ch\u00e1pan\u00ed pravidiel, v striedan\u00ed sa s in\u00fdmi de\u0165mi aj v zvl\u00e1dan\u00ed zmeny. U niektor\u00fdch det\u00ed sa k tomu prid\u00e1vaj\u00fa z\u00e1chvaty hnevu, \u00fazkos\u0165 alebo siln\u00e1 potreba kontroly. In\u00e9 deti m\u00f4\u017eu by\u0165 ve\u013emi bystr\u00e9 v konkr\u00e9tnej oblasti, no z\u00e1rove\u0148 potrebuj\u00fa v\u00fdrazn\u00fa pomoc pri soci\u00e1lnej interakcii a ka\u017edodennej samostatnosti.<\/p>\n

\u010co je e\u0161te v norme a \u010do u\u017e stoj\u00ed za pozornos\u0165<\/h2>\n

Nie ka\u017ed\u00fd neskor\u0161\u00ed n\u00e1stup re\u010di znamen\u00e1 autizmus. Niektor\u00e9 deti s\u00fa jednoducho tich\u0161ie, opatrnej\u0161ie alebo potrebuj\u00fa viac \u010dasu na rozpr\u00e1vanie. Podobne aj ob\u010dasn\u00e1 nechu\u0165 k jedlu, citlivos\u0165 na zvuk \u010di kr\u00e1tke obdobia silnej fix\u00e1cie na jednu hra\u010dku m\u00f4\u017eu by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou be\u017en\u00e9ho v\u00fdvinu. Rozhoduj\u00face je, \u010di sa tieto prejavy opakuj\u00fa, pretrv\u00e1vaj\u00fa a zasahuj\u00fa do fungovania die\u0165a\u0165a.<\/p>\n

D\u00f4le\u017eit\u00fd je aj \u0161ir\u0161\u00ed kontext. Probl\u00e9my so sluchom, poruchy jazyka, pred\u010dasn\u00fd p\u00f4rod, v\u00fdrazn\u00fd stres v rodine alebo viacjazy\u010dn\u00e9 prostredie m\u00f4\u017eu ovplyvni\u0165 to, ako die\u0165a komunikuje. Preto sa neodpor\u00fa\u010da robi\u0165 z\u00e1very len pod\u013ea jedn\u00e9ho pr\u00edznaku. Lep\u0161ie je sledova\u0165, \u010di die\u0165a vyh\u013ead\u00e1va kontakt, reaguje na \u013eud\u00ed, rozv\u00edja hru a postupne napreduje vo viacer\u00fdch oblastiach naraz.<\/p>\n

Kedy vyh\u013eada\u0165 odborn\u00edka<\/h2>\n

Ak rodi\u010d dlhodobo c\u00edti, \u017ee nie\u010do nesed\u00ed, je vhodn\u00e9 d\u00f4verova\u0165 vlastn\u00e9mu pozorovaniu. Zbyto\u010dn\u00e9 obavy s\u00edce nikto nechce podnecova\u0165, no ani odkladanie prehliadky nie je rie\u0161enie. Odborn\u00fa konzult\u00e1ciu je vhodn\u00e9 vyh\u013eada\u0165 najm\u00e4 vtedy, ak die\u0165a nereaguje na meno, neukazuje prstom, nepou\u017e\u00edva gest\u00e1, nem\u00e1 slov\u00e1 pribli\u017ene okolo 16 mesiacov, netvor\u00ed jednoduch\u00e9 dvojslovn\u00e9 spojenia okolo 24 mesiacov alebo stratilo schopnosti, ktor\u00e9 u\u017e malo.<\/p>\n

Pomoc pediatra je prv\u00fdm krokom. Ten m\u00f4\u017ee odporu\u010di\u0165 \u010fal\u0161ie vy\u0161etrenia u detsk\u00e9ho psychol\u00f3ga, psychiatra, neurol\u00f3ga, logop\u00e9da alebo \u0161peci\u00e1lneho pedag\u00f3ga. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj skr\u00edningov\u00e9 dotazn\u00edky pre mal\u00e9 deti, ktor\u00e9 pom\u00e1haj\u00fa zachyti\u0165 rizikov\u00e9 prejavy. Skr\u00edning nie je diagn\u00f3za, ale m\u00f4\u017ee uk\u00e1za\u0165, \u010di je potrebn\u00e9 pokra\u010dova\u0165 v detailnej\u0161om hodnoten\u00ed.<\/p>\n

Ako prebieha vy\u0161etrenie a \u010do mo\u017eno o\u010dak\u00e1va\u0165<\/h2>\n

Vy\u0161etrenie b\u00fdva zameran\u00e9 na celkov\u00fd v\u00fdvin die\u0165a\u0165a, komunik\u00e1ciu, hru, soci\u00e1lne zru\u010dnosti aj spr\u00e1vanie. Odborn\u00edk sa p\u00fdta na tehotenstvo, p\u00f4rod, ran\u00fd v\u00fdvin a na to, kedy sa objavili prv\u00e9 obavy. D\u00f4le\u017eit\u00e9 s\u00fa aj konkr\u00e9tne pr\u00edklady z dom\u00e1ceho prostredia: ako die\u0165a reaguje na oslovenie, ako sa hr\u00e1, \u010do ho rozru\u0161\u00ed, \u010do vyh\u013ead\u00e1va a \u010do odmieta.<\/p>\n

Na z\u00e1klade pos\u00fadenia m\u00f4\u017ee t\u00edm odporu\u010di\u0165 terapiu, sledovanie v\u00fdvinu alebo \u010fal\u0161ie \u0161pecializovan\u00e9 testy. Niekedy sa autizmus potvrd\u00ed, inokedy sa zist\u00ed in\u00e1 pr\u00ed\u010dina \u0165a\u017ekost\u00ed, pr\u00edpadne kombin\u00e1cia viacer\u00fdch faktorov. V oboch pr\u00edpadoch je cie\u013eom porozumie\u0165 potreb\u00e1m die\u0165a\u0165a a nastavi\u0165 podporu tak, aby sa mohlo rozv\u00edja\u0165 \u010do najlep\u0161ie.<\/p>\n

Ako m\u00f4\u017eu rodi\u010dia pom\u00f4c\u0165 doma<\/h2>\n

Rodi\u010dia nemusia \u010daka\u0165 na v\u00fdsledok vy\u0161etrenia, aby za\u010dali die\u0165a\u0165u pom\u00e1ha\u0165. Ve\u013emi u\u017eito\u010dn\u00e9 je zapisova\u0165 si pozorovania: kedy die\u0165a reaguje, \u010do mu rob\u00ed probl\u00e9m, ak\u00e9 situ\u00e1cie zvl\u00e1da lep\u0161ie a \u010do ho upokojuje. Tak\u00e9to pozn\u00e1mky m\u00f4\u017eu odborn\u00edkom v\u00fdrazne pom\u00f4c\u0165 pri hodnoten\u00ed.<\/p>\n

V be\u017enom dni funguje jednoduch\u00fd a predv\u00eddate\u013en\u00fd re\u017eim. Pom\u00e1haj\u00fa kr\u00e1tke jasn\u00e9 vety, vizu\u00e1lne pom\u00f4cky, obr\u00e1zkov\u00e9 rozvrhy, pomenovanie \u010dinnost\u00ed vopred a pokojn\u00e1 reakcia na pre\u0165a\u017eenie. Pri hran\u00ed je u\u017eito\u010dn\u00e9 \u00eds\u0165 za z\u00e1ujmom die\u0165a\u0165a, nie proti nemu. Ak ho fascinuje aut\u00ed\u010dko, m\u00f4\u017ee by\u0165 mostom k spolo\u010dnej hre, striedaniu sa a postupn\u00e9mu roz\u0161irovaniu komunik\u00e1cie.<\/p>\n

Rodi\u010dia by sa z\u00e1rove\u0148 nemali sna\u017ei\u0165 die\u0165a n\u00e1silne n\u00fati\u0165 do o\u010dn\u00e9ho kontaktu alebo do situ\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 ho pre\u0165a\u017euj\u00fa. Mnoh\u00e9 deti lep\u0161ie reaguj\u00fa na l\u00e1skav\u00e9 vedenie, re\u0161pekt k ich tempu a mal\u00e9, ale pravideln\u00e9 kroky. Podpora neznamen\u00e1 podd\u00e1va\u0165 sa v\u0161etk\u00e9mu, ale h\u013eada\u0165 sp\u00f4sob, ako budova\u0165 zru\u010dnosti bez zbyto\u010dn\u00e9ho stresu.<\/p>\n

Naj\u010dastej\u0161ie m\u00fdty, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu zbyto\u010dne mias\u0165<\/h2>\n

Die\u0165a je len hanbliv\u00e9<\/h3>\n

Hanblivos\u0165 sama o sebe zvy\u010dajne nezasahuje do tak \u0161irok\u00e9ho spektra komunik\u00e1cie, hry a senzorick\u00e9ho spr\u00e1vania. Hanbliv\u00e9 die\u0165a m\u00f4\u017ee by\u0165 spo\u010diatku opatrn\u00e9, ale postupne sa zap\u00e1ja, reaguje na kontakt a rozv\u00edja vz\u0165ahy. Pri autizme b\u00fdvaj\u00fa rozdiely hlb\u0161ie a dlhodobej\u0161ie.<\/p>\n

Ak vie rozpr\u00e1va\u0165, autizmus nem\u00e1<\/h3>\n

Niektor\u00e9 deti s autizmom rozpr\u00e1vaj\u00fa plynulo, no maj\u00fa \u0165a\u017ekosti s porozumen\u00edm nar\u00e1\u017ekam, pravidl\u00e1m rozhovoru, ir\u00f3nii alebo soci\u00e1lnym v\u00fdznamom komunik\u00e1cie. Samotn\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 re\u010di teda autizmus nevylu\u010duje.<\/p>\n

Vyrastie z toho<\/h3>\n

Niektor\u00e9 prejavy sa m\u00f4\u017eu vekom zmierni\u0165, najm\u00e4 ak die\u0165a dostane vhodn\u00fa podporu. To v\u0161ak neznamen\u00e1, \u017ee sa netreba pozera\u0165 na sign\u00e1ly v\u010das. \u010c\u00edm sk\u00f4r sa za\u010dne s pomocou, t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161ia je \u0161anca, \u017ee die\u0165a z\u00edska potrebn\u00e9 n\u00e1stroje na zvl\u00e1danie ka\u017edodenn\u00fdch situ\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

Podpora rodiny je rovnako d\u00f4le\u017eit\u00e1 ako odborn\u00e1 pomoc<\/h2>\n

Ke\u010f rodina dostane podozrenie na autizmus, \u010dasto prech\u00e1dza zmesou neistoty, sm\u00fatku, \u00fa\u013eavy aj n\u00e1deje. Ka\u017ed\u00e1 z t\u00fdchto reakci\u00ed je pochopite\u013en\u00e1. Pom\u00e1ha rozpr\u00e1va\u0165 sa s odborn\u00edkmi, p\u00fdta\u0165 sa na konkr\u00e9tne kroky a h\u013eada\u0165 podporu aj pre seba. Rodi\u010dia, s\u00farodenci a bl\u00edzki potrebuj\u00fa vedie\u0165, \u017ee die\u0165a nie je probl\u00e9m, ktor\u00fd treba napravi\u0165, ale osobnos\u0165, ktor\u00fa treba pochopi\u0165 a sprev\u00e1dza\u0165.<\/p>\n

Ve\u013emi cenn\u00e9 b\u00fdva aj prijatie siln\u00fdch str\u00e1nok die\u0165a\u0165a. Mnoh\u00e9 deti na spektre maj\u00fa v\u00fdborn\u00fa pam\u00e4\u0165, zmysel pre detail, \u00faprimnos\u0165, schopnos\u0165 hlboko sa s\u00fastredi\u0165 alebo origin\u00e1lny sp\u00f4sob myslenia. Ke\u010f sa tieto kvality spoja s vhodnou podporou, m\u00f4\u017ee z toho vznikn\u00fa\u0165 pevn\u00fd z\u00e1klad pre zdrav\u00fd v\u00fdvin, sebad\u00f4veru aj lep\u0161ie vz\u0165ahy s okol\u00edm.<\/p>\n

Bibliografia<\/h2>\n