Keď sa hovorí o autizme, jednou z najčastejších tém je empatia pri autizme. Mnohí ľudia si ju automaticky spájajú so schopnosťou „cítiť s druhými“ alebo rýchlo odhadnúť, čo si iný človek myslí a prežíva. Pri autistickom spektre je však táto oblasť oveľa zložitejšia. Autizmus a empatia spolu súvisia, no nie spôsobom, aký si ľudia často predstavujú. Empatia u autistických ľudí nemusí chýbať, ale môže sa prejavovať inak, byť menej viditeľná alebo sa viazať na odlišný spôsob spracovania sociálnych a emocionálnych podnetov.

Porozumenie tejto téme je dôležité nielen pre rodiny, partnerov, pedagógov a kolegov, ale aj pre samotných autistických ľudí, ktorí sa často stretávajú s nesprávnymi závermi o tom, akí sú „citliví“, „chladní“ alebo „neempatickí“. Skutočnosť je podstatne pestrejšia. Autizmus neznamená absenciu citu. Znamená najmä odlišné vnímanie, komunikáciu a spracovanie informácií, čo sa môže odraziť aj v tom, ako človek prejavuje empatiu.

Čo je empatia a prečo je pri autizme dôležitá

Empatia je schopnosť vnímať, rozumieť a do určitej miery zdieľať emócie iného človeka. Nejde však o jednu jedinú schopnosť. Odborníci zvyknú rozlišovať viacero zložiek empatie:

• kognitívna empatia – schopnosť pochopiť, čo druhý človek asi myslí alebo cíti,
• emocionálna empatia – schopnosť emocionálne zareagovať na prežívanie druhej osoby,
• empatická regulácia – schopnosť zvládnuť vlastnú reakciu tak, aby človek dokázal pomôcť, nie sa len emocionálne zahltiť.

Práve tieto zložky môžu byť u autistických ľudí rozlične rozvinuté. Niektorí môžu mať veľmi silnú emocionálnu empatiu, no ťažšie rozpoznávajú neverbálne signály. Iní môžu naopak dobre rozumieť pravidlám a vzorcom v správaní, ale nevedia ich spontánne vyjadriť bežným sociálnym spôsobom. Preto je dôležité hovoriť nie o „menej empatii“, ale skôr o odlišnom profile empatie.

Autizmus neznamená, že človek necíti emócie

Jeden z najrozšírenejších mýtov je, že autistickí ľudia nemajú empatiu alebo ich nezaujímajú ostatní. Tento pohľad je nesprávny a často ubližujúci. Mnohé autistické osoby prežívajú emócie veľmi intenzívne. Môžu byť hlboko citlivé na nespravodlivosť, utrpenie, napätie vo vzťahoch či zmenu nálady v okolí. To, že to neprejavia spôsobom, ktorý spoločnosť očakáva, neznamená, že to necítia.

V praxi sa môže stať, že autistický človek nepovie presne to, čo by sme čakali v konkrétnej situácii, napríklad nemusí automaticky vytvoriť očný kontakt, pohladiť druhého alebo použiť „správne“ slová. Napriek tomu môže byť vnútorne veľmi zasiahnutý a neskôr svoju podporu prejaviť praktickým činom, konkrétnou pomocou alebo úprimnou snahou pochopiť situáciu. Empatia sa teda nemusí prejavovať teatrálne či slovne, ale aj tichou, dôslednou a vernou podporou.

Prečo sa empatia u autistických ľudí môže javiť inak

Autizmus ovplyvňuje najmä spôsob spracovania informácií, komunikáciu a sociálnu interakciu. To môže vplývať aj na to, ako sa empatia navonok prejavuje. Medzi najčastejšie dôvody patria:

• ťažkosti s čítaním neverbálnych signálov – mimika, tón hlasu, gestá a nepriamy náznak môžu byť menej zrozumiteľné,
• zvýšené zameranie na detail – človek si všimne konkrétny fakt, ale nie vždy okamžite odhadne širší emocionálny kontext,
• odlišné tempo spracovania – reakcia môže prísť neskôr, nie okamžite,
• senzorické preťaženie – ak je človek zahltený zvukmi, svetlom alebo stresom, je ťažšie sústrediť sa na emócie druhých,
• doslovnejšie vnímanie komunikácie – narážky, irónia alebo nepriame požiadavky môžu byť nejasné.

To všetko môže spôsobiť, že okolie nesprávne vyhodnotí správanie ako nezáujem. V skutočnosti ide často o rozdielne spracovanie sociálnych informácií, nie o nedostatok citu.

Kognitívna a emocionálna empatia pri autizme

Pri téme autizmus a empatia je užitočné rozlíšiť, že človek môže mať problém s jednou zložkou empatie a pritom byť silný v inej. Niektorí autistickí ľudia majú výbornú schopnosť vnímať nespravodlivosť, rozpoznať utrpenie alebo hlboko prežívať bolesť druhých, no zároveň im robí problém rýchlo pochopiť, prečo niekto reagoval určitým spôsobom. Iní naopak dokážu analyzovať situáciu veľmi presne, ale emocionálne sa nedostanú k spontánnej reakcii.

V posledných rokoch sa v tejto súvislosti hovorí aj o tom, že problém nemusí byť len na strane autistickej osoby. Často ide o vzájomné neporozumenie medzi autistickými a neautistickými ľuďmi. Každá strana môže vnímať druhú cez vlastné očakávania. To je dôležité najmä v partnerských vzťahoch, rodine či v práci, kde môže vzniknúť dojem, že „ten druhý necíti ako ja“. V skutočnosti môže cítiť veľmi veľa, len iným spôsobom.

Mýty o empatii a autizme

Okolo autizmu koluje množstvo stereotypov. Niektoré z nich sú obzvlášť škodlivé, pretože znižujú dôveru, porozumenie aj ochotu pomáhať. Najčastejšie mýty zahŕňajú predstavu, že autisti:

• nemajú empatiu,
• nevidia, ako sa cítia iní ľudia,
• nezaujímajú sa o vzťahy,
• nevedia milovať alebo byť lojálni,
• sú chladní, odmeraní alebo sebeckí.

Takéto zovšeobecnenia sú nesprávne. Autizmus je veľmi pestrý stav a každá autistická osoba je jedinečná. Niektorí majú silné sociálne a vzťahové väzby, no potrebujú viac času, jasnejšiu komunikáciu a bezpečné prostredie. Iní môžu mať obmedzený okruh blízkych ľudí, ale tieto väzby sú veľmi hlboké a úprimné. Dôležité je, aby sme hodnotili konkrétneho človeka, nie stereotyp.

Autizmus, komunikácia a vzťahy

Empatia sa v každodennom živote prejavuje najmä v komunikácii. Práve tu sa často ukazuje, prečo je pre autistických ľudí náročné fungovať v prostredí, ktoré očakáva neustále „čítanie medzi riadkami“. Pre lepšie porozumenie je užitočné pozrieť sa aj na súvislosti s autizmom a komunikáciou a s autizmom a sociálnymi zručnosťami.

Vo vzťahoch môže byť dôležité:

• hovoriť priamo a jasne,
• nepredpokladať, že druhý automaticky rozumie narážkam,
• dať priestor na spracovanie informácií,
• nebrať odlišnú mimiku alebo tón hlasu ako dôkaz nezáujmu,
• overovať si porozumenie namiesto hádania významu.

Keď sú tieto podmienky splnené, autistickí ľudia často dokážu vytvárať veľmi stabilné, úprimné a hlboké vzťahy. Mnohé partnerstvá, priateľstvá a rodinné väzby fungujú výborne práve vďaka tomu, že sú postavené na otvorenosti, dôvere a rešpekte k odlišnosti.

Čo pomáha rozvíjať empatiu pri autizme

Empatia nie je nemenná vlastnosť. Dá sa rozvíjať, podporovať a uľahčovať vhodným prostredím. Pri autistických ľuďoch je dôležité vychádzať z ich potrieb, nie z tlaku na „správne“ sociálne správanie. Pomáha najmä:

• tréning porozumenia emócií cez konkrétne situácie, príbehy a modelové rozhovory,
• vizuálna podpora – obrázky, schémy, škály emócií,
• zrozumiteľné pomenovanie pocitov a ich súvislostí,
• bezpečné prostredie, v ktorom sa človek nemusí báť chýb,
• rešpektovanie senzorických potrieb, aby bol menej preťažený a viac dostupný pre sociálny kontakt,
• modelovanie empatie v praxi, teda ukazovanie, ako sa dá podporiť druhý človek slovami, činom aj prítomnosťou.

Veľmi dôležité je vyhýbať sa hanbeniu alebo znevažovaniu. Ak sa autistický človek učí len cez kritiku, neistotu a tlak, často sa skôr uzavrie. Ak sa však učí v prostredí, kde je rešpektovaný, dokáže postupne lepšie čítať sociálne situácie a vyjadrovať starostlivosť spôsobom, ktorý je preňho prirodzený.

Empatia v rodine, škole a práci

Téma autizmu a empatie je dôležitá aj v bežných prostrediach, kde ľudia spolu fungujú každý deň. V rodine môže nedorozumenie vzniknúť napríklad vtedy, keď rodič očakáva okamžitú emocionálnu reakciu, no dieťa potrebuje viac času. V škole môže učiteľ nesprávne vyhodnotiť ticho ako nezáujem, hoci žiak len spracováva informácie alebo sa bojí nesprávnej odpovede. V práci sa zase môže stať, že kolegovia interpretujú priamu komunikáciu ako drzosť, hoci ide len o jasný a vecný štýl prejavu.

Ak chceme podporiť zdravé vzťahy, pomáha pochopiť, že empatia nemá len jednu podobu. Niekto prejavuje starostlivosť slovami, iný praktickou pomocou, ďalší tým, že si zapamätá detaily a vráti sa k tomu, čo bolo pre druhého dôležité. V autistickom spektre môžu byť tieto formy zvlášť výrazné. Aj preto je vhodné vytvárať priestor pre rozmanitosť prejavov, nie len pre jeden „správny“ model správania.

Prečo je dôležité hovoriť o neurodiverzite s rešpektom

Neurodiverzita nám pripomína, že ľudský mozog môže fungovať rôznymi spôsobmi a tieto rozdiely nie sú automaticky chybou. Pri autizme to znamená, že nie je potrebné nútiť človeka do úplne neurotypického správania, aby sme jeho empatiu považovali za skutočnú. Cieľom by malo byť porozumenie, podpora a vhodná komunikácia.

Keď spoločnosť prijme, že autistickí ľudia môžu byť citliví, lojálni, láskaví a hlboko empatickí, mení sa aj kvalita vzťahov. Namiesto predsudkov vzniká priestor pre skutočný dialóg. Namiesto hodnotenia sa objavuje zvedavosť. A namiesto tlaku na výkon v sociálnej oblasti prichádza rešpekt k tomu, že empatia sa môže prejaviť rôzne, no stále môže byť úprimná a silná.

Ak sa na autizmus a empatiu pozrieme bez stereotypov, uvidíme viac než len rozdiely. Uvidíme ľudí, ktorí chcú rozumieť druhým, potrebujú však jasnejšie signály, viac času a prostredie, v ktorom nie je odlišnosť trestaná, ale prijímaná. Práve tam sa empatia rozvíja najprirodzenejšie a vzťahy získavajú hĺbku, dôveru a skutočné porozumenie.

FAQ

Majú autistickí ľudia empatiu?

Áno, mnohí autistickí ľudia empatiu majú. Môže sa však prejavovať inak, než očakáva väčšinová spoločnosť. Niekedy je silná emocionálne, inokedy skôr prakticky alebo po určitom čase spracovania situácie.

Prečo môže autistický človek pôsobiť neempaticky?

Často preto, že ťažšie číta neverbálne signály, potrebuje viac času na reakciu alebo sa sústredí na detail namiesto okamžitého sociálneho kontextu. Navonok to môže vyzerať ako nezáujem, hoci vnútorné prežívanie je iné.

Je rozdiel medzi kognitívnou a emocionálnou empatiou?

Áno. Kognitívna empatia je schopnosť pochopiť, čo druhý asi myslí alebo cíti, a emocionálna empatia je schopnosť na to citovo reagovať. U autistických ľudí môžu byť tieto zložky rozvinuté odlišne.

Ako môžem lepšie komunikovať s autistickým človekom?

Najlepšie je hovoriť priamo, jasne a bez zbytočných narážok. Pomáha dať priestor na odpoveď, overiť si porozumenie a nepredpokladať, že odlišná mimika alebo ticho znamenajú nezáujem.

Dá sa empatia u autistických ľudí rozvíjať?

Áno. Pomáhajú konkrétne príklady, vizuálna podpora, pomenovanie emócií, bezpečné prostredie a rešpektovanie senzorických potrieb. Dôležité je rozvíjať empatiu bez tlaku a hanbenia.

Bibliografia

• American Psychiatric Association. (2022). Diagnostic and statistical manual of mental disorders (5. vyd., text rev.; DSM-5-TR). Arlington, VA: American Psychiatric Association Publishing.
• Baron-Cohen, S. (2008). Autism and Asperger Syndrome: The Facts. Oxford: Oxford University Press.
• Decety, J., & Jackson, P. L. (2004). The functional architecture of human empathy. Behavioral and Cognitive Neuroscience Reviews, 3(2), 71–100.
• Frith, U. (2003). Autism: Explaining the Enigma (2. vyd.). Oxford: Blackwell Publishing.
• Milton, D. E. M. (2012). On the ontological status of autism: The “double empathy problem”. Disability & Society, 27(6), 883–887.
• Rogers, K., Dziobek, I., Hassenstab, J., Wolf, O. T., & Convit, A. (2007). Who cares? Revisiting empathy in Asperger syndrome. Journal of Autism and Developmental Disorders, 37(4), 709–715.
• Happé, F., & Frith, U. (2006). The weak coherence account: Detail-focused cognitive style in autism spectrum disorders. Journal of Autism and Developmental Disorders, 36(1), 5–25.