Autizmus patrí medzi najznámejšie neurovývinové odlišnosti, no zároveň aj medzi tie, ktoré sa v bežnej komunikácii často zjednodušujú. Keď ľudia hľadajú informácie o typoch autizmu, zvyčajne chcú pochopiť, ako sa autizmus prejavuje skoré príznaky, aké má formy a čím sa jednotlivé prejavy líšia. V skutočnosti ide o veľmi pestré poruchy autistického spektra spektrum autizmu, ktoré sa môžu u každého človeka prejavovať inak. Práve preto sa dnes používa pojem porucha autistického spektra (PAS), ktorý lepšie vystihuje široké spektrum potrieb, schopností a ťažkostí.
Pochopenie toho, aké typy autizmu sa opisujú v odbornej literatúre aj v každodennom živote, je dôležité pre rodičov, pedagógov, terapeutov aj samotných autistických ľudí. Pomáha lepšie rozpoznať príznaky autizmu, nastaviť vhodnú podporu, zvoliť správny prístup v škole alebo v práci a zároveň odbúravať mýty, ktoré okolo autizmu stále pretrvávajú.
Čo znamenajú typy autizmu
Keď sa povie autizmus, mnohí ľudia si predstavia len dieťa, ktoré nehovorí, vyhýba sa očnému kontaktu očný kontakt alebo sa venuje opakovaným činnostiam. To je však iba malá časť reality. Autizmus sa môže prejavovať veľmi rôzne: niekto má výrazné komunikačné ťažkosti, iný sa vyjadruje plynulo, no zápasí so sociálnymi situáciami, zmenami rutiny alebo senzorickým preťažením. Aj preto je pri hľadaní informácií o typoch autizmu dôležité rozlišovať medzi staršími diagnostickými názvami a súčasným chápaním autistického spektra.
V minulosti sa používali samostatné diagnózy ako:
- Kannerov syndróm,
- Aspergerov syndróm,
- atypický autizmus,
- dezintegračná porucha detstva,
- pervazívna vývinová porucha inak nešpecifikovaná.
Dnes sa v mnohých krajinách tieto kategórie zjednocujú pod širší pojem porucha autistického spektra. Napriek tomu sa staršie názvy stále používajú, pretože pomáhajú lepšie porozumieť rozdielom v prejavoch autizmu a odhadnúť, s akým profilom potrieb môže konkrétny človek zápasiť.
Hlavné prejavy autizmu
Bez ohľadu na to, o akom type alebo podobe autizmu hovoríme, medzi najčastejšie oblasti ťažkostí patria sociálna komunikácia, správanie a spracovanie podnetov. U niektorých ľudí sú prejavy viditeľné už v ranom detstve, u iných sa naplno prejavia až v škole, v puberte alebo v dospelosti, keď narastú nároky na samostatnosť a sociálnu adaptáciu.
1. Sociálna komunikácia
Autistickí ľudia môžu mať problém porozumieť neverbálnej komunikácii, irónii, narážkam, skrytým významom alebo nepísaným pravidlám spoločenského správania. Niekto môže rozprávať veľmi veľa, no ťažšie nadväzuje obojstranný rozhovor. Iný komunikuje stručne, doslovne a potrebuje viac času na spracovanie otázok. Tieto rozdiely neznamenajú nedostatok záujmu o ľudí, ale skôr odlišný spôsob spracovania sociálnych situácií.
2. Opakujúce sa správanie a potreba rutiny
Mnohé osoby na autistickom spektre preferujú predvídateľnosť, pravidelný režim a jasne dané pravidlá. Zmeny môžu vyvolávať stres, úzkosť alebo zmätenie. Objavovať sa môžu opakované pohyby, špecifické záujmy, potreba rovnakého poradia činností alebo intenzívne sústredenie na úzky okruh tém. Práve tieto záujmy môžu byť pre okolie nezvyčajné, no zároveň predstavujú dôležitý zdroj radosti, učenia aj sebaregulácie.
3. Senzorická citlivosť
Veľmi dôležitou oblasťou je aj senzorické vnímanie. Niektorí autistickí ľudia sú mimoriadne citliví na hluk, svetlo, pachy, dotyk, textúry jedla alebo oblečenia. Iní naopak podnety vyhľadávajú, pretože im pomáhajú upokojiť sa a lepšie vnímať svoje telo. Senzorické odlišnosti môžu výrazne ovplyvniť správanie v škole, v rodine aj na pracovisku a často sú nesprávne chápané ako „zlé správanie“ alebo „neposlušnosť“.
Najznámejšie typy autizmu v staršej klasifikácii
Hoci sa dnes odborníci najčastejšie prikláňajú k jednotnému spektru, staršie označenia sú stále užitočné na lepšie pochopenie rozmanitosti autizmu. Každý z týchto typov autizmu mal špecifické črty, ktoré ovplyvňovali vývin, komunikáciu a každodenné fungovanie.
Kannerov syndróm
Kannerov syndróm sa tradične považoval za „klasickú“ formu detského autizmu. Prejavoval sa výraznými ťažkosťami v sociálnej komunikácii, obmedzeným očným kontaktom, oneskorením reči alebo úplnou absenciou verbálnej komunikácie, silnou potrebou rutiny a opakujúcim sa správaním. Často bol spojený s výraznejšími potrebami podpory v každodennom fungovaní. Dnes sa tento pojem používa skôr historicky, no v staršej literatúre sa stále objavuje.
Aspergerov syndróm
Aspergerov syndróm bol kedysi diagnostikovaný u ľudí, ktorí nemali výrazné oneskorenie reči ani intelektové postihnutie, no mali ťažkosti v sociálnych vzťahoch, komunikácii a flexibilite myslenia. Títo ľudia často pôsobili navonok „funkčne“, no v skutočnosti mohli prežívať výrazný stres, vyčerpanie alebo nepochopenie zo strany okolia. Mnohí dospelí, najmä ženy a dievčatá, boli diagnostikovaní až neskôr práve preto, že ich prejavy boli menej nápadné alebo boli roky kompenzované naučenými stratégiami.
Atypický autizmus
Atypický autizmus sa používal pri prípadoch, ktoré nespĺňali úplne všetky klasické kritériá autizmu alebo sa prejavy objavili iným spôsobom. Môže ísť o neskorší nástup symptómov, menej typickú kombináciu ťažkostí alebo o situáciu, keď niektoré črty autizmu boli prítomné, ale neboli dostatočne výrazné pre pôvodnú diagnózu. Tento pojem bol praktický najmä v čase, keď diagnostické systémy boli prísnejšie a menej flexibilné.
Dezintegračná porucha detstva
Tento stav sa vyznačoval tým, že dieťa sa vyvíjalo zdanlivo normálne počas prvých rokov života a potom došlo k výraznému ústupu získaných zručností, napríklad v reči, hre, sociálnom kontakte alebo kontrole správania. Išlo o veľmi znepokojujúci priebeh, pretože rodičia často pozorovali náhlu zmenu vo vývine dieťaťa. Dnes sa táto kategória v rámci modernej diagnostiky väčšinou zaraďuje do autistického spektra podľa celkového klinického obrazu.
Pervazívne vývinové poruchy
Táto skupina bola akýmsi „záchytným košom“ pre stavy, ktoré mali autistické črty, no nebolo jednoduché ich presne zaradiť. V praxi sa tak mohla objaviť diagnostika, ktorá naznačovala výrazné vývinové odlišnosti, ale zároveň nebola dostatočne špecifická. Aj tento prístup sa dnes nahradil presnejším opisom potrieb a funkčných dôsledkov v rámci spektra.
Typy autizmu podľa miery podpory
V súčasnosti sa čoraz častejšie hovorí nie o „druhoch autizmu“, ale o tom, koľko podpory človek potrebuje. To je praktickejšie, pretože dvaja ľudia s rovnakou diagnózou môžu mať úplne odlišné každodenné potreby. Niekto zvláda bežný život samostatne, no potrebuje podporu pri sociálnej komunikácii a zvládaní zmien. Iný môže potrebovať intenzívnejšiu pomoc pri hygiene, jedle, škole alebo práci.
Americká klasifikácia DSM-5 rozdeľuje autizmus podľa úrovne podpory:
- Úroveň 1 – potrebuje podporu,
- Úroveň 2 – potrebuje výraznejšiu podporu,
- Úroveň 3 – potrebuje veľmi výraznú podporu.
Toto rozdelenie pomáha lepšie pomenovať, aké náročné je pre človeka fungovanie v sociálnych situáciách, v komunikácii a pri zvládaní zmeny či stresu. Pri plánovaní terapie, školského podporného systému alebo individuálneho prístupu je tento model často užitočnejší než samotné označenie typu autizmu.
Typy autizmu u detí
U detí si rodičia a pedagógovia môžu všimnúť rôzne signály. Niektoré deti nereagujú na meno, málo ukazujú predmety, nezdieľajú radosť, hrajú sa opakovane alebo veľmi intenzívne trvajú na rovnakom postupe. Iné deti hovoria skoro, ale ich reč môže byť doslovná, monotónna alebo zvláštne formálna. Často sa objavujú aj ťažkosti v kolektíve, problémy s adaptáciou na škôlku alebo školu a citlivosť na hluk či zmeny prostredia.
Pri detskom autizme je dôležité sledovať celkový vývin, nie iba jeden izolovaný prejav. Mnohé deti si totiž vytvoria kompenzačné stratégie, ktoré môžu dlhý čas zakrývať ťažkosti. Práve preto je včasná diagnostika autizmu taká dôležitá. Ak sa podozrenie potvrdí, včasná intervencia môže výrazne pomôcť v komunikácii, samoregulácii aj v školskej pripravenosti.
Autizmus u dospelých
Autizmus sa netýka len detstva. Mnoho ľudí sa o svojej neurodiverzite dozvie až v dospelosti, často po rokoch pocitu, že sú „inak nastavení“ ako ich okolie. Dospelí autistickí ľudia môžu mať problém s pracovným tempom, otvorenou komunikáciou, sociálnym kódom v kolektíve alebo s preťažením v hlučnom prostredí. Zároveň však môžu vynikať v presnosti, systematickom myslení, pamäti na detaily, analytických zručnostiach či hlbokom odbornom záujme.
Pri dospelých je bežné, že sa ťažkosti dlhé roky pripisujú introverzii, úzkosti, stresu alebo „zvláštnosti“. Diagnóza môže priniesť úľavu, lepšie sebaprijatie a prístup k vhodnej podpore. Dôležité je, aby sa nehodnotili len vonkajšie prejavy, ale aj vnútorné prežívanie, únava z maskovania a potreba bezpečného, predvídateľného prostredia.
Autizmus u dievčat a žien
Pri téme typy autizmu nemožno obísť skutočnosť, že autizmus u dievčat a žien býva častejšie prehliadaný. Mnohé sa naučia napodobňovať správanie okolia, potláčať svoje potreby alebo kompenzovať sociálne ťažkosti tým, že sa veľmi snažia zapadnúť. To však vedie k dlhodobému stresu, vyčerpaniu a niekedy aj k úzkostiam či depresii. Ak vás zaujíma táto oblasť detailnejšie, môže vám pomôcť aj odborný článok o tom, ako sa autizmus u žien prejavuje a prečo sa často neodhalí včas.
Ženský autistický profil sa môže odlišovať v tom, že sociálne ťažkosti sú menej nápadné, záujmy sú spoločensky prijateľnejšie alebo je prítomná silná snaha byť „normálna“. To však neznamená, že potreby podpory sú menšie. Naopak, práve skryté preťažovanie môže viesť k dlhodobému zhoršeniu fungovania, ak sa problém nerieši citlivo a včas.
Čo pomáha pri jednotlivých typoch autistických prejavov
Podpora pri autizme by mala byť individualizovaná. Neexistuje jeden univerzálny prístup, ktorý by fungoval pre každého. Kľúčom je porozumieť konkrétnemu človeku, jeho silným stránkam, citlivým oblastiam a potrebám v každodennom živote. Medzi najčastejšie formy pomoci patria:
- logopedická terapia pri reči a komunikácii,
- špeciálna pedagogika v škole a pri učení,
- pracovná terapia pri senzorickom a motorickom rozvoji,
- behaviorálna alebo vývinová intervencia pri nácviku zručností,
- psychologická podpora pri úzkosti, sebaregulácii a sebaprijatí,
- podpora rodiny pri nastavovaní režimu a komunikácie.
Veľmi dôležité je aj prostredie. Mnohé problémy sa zhoršujú v preťaženom, chaotickom alebo nepredvídateľnom prostredí. Naopak, jasné pravidlá, vizuálna opora, pokojný tón komunikácie, možnosť prestávky a rešpektovanie osobných hraníc môžu výrazne zlepšiť fungovanie dieťaťa aj dospelého človeka s autizmom.
Diagnostika autizmu a prečo je dôležitá
Ak má rodič, učiteľ alebo samotný dospelý podozrenie na autizmus, je vhodné vyhľadať odborné vyšetrenie. Diagnostika sa zvyčajne opiera o rozhovor, pozorovanie správania, vývinovú anamnézu a niekedy aj o špecializované testy. Cieľom nie je „nalepiť nálepku“, ale presne pomenovať, čo človek potrebuje, aby mohol lepšie fungovať, učiť sa a rozvíjať svoj potenciál.
Včasná a presná diagnostika môže uľahčiť prístup k terapii, upraviť očakávania v rodine a škole a predísť tomu, aby sa autistické ťažkosti zamieňali za neposlušnosť, lenivosť alebo nezáujem. Pre mnohých ľudí je navyše pomenovanie ich prežívania prvým krokom k lepšiemu sebapoznaniu a k menšiemu pocitu osamelosti.
Často kladené otázky
Existujú dnes oficiálne samostatné typy autizmu?
V mnohých moderných diagnostických systémoch sa samostatné typy zjednocujú pod pojem porucha autistického spektra. Staršie názvy sa však stále používajú v praxi aj v literatúre, pretože pomáhajú lepšie opísať rozdiely v prejavoch a potrebách podpory.
Je Aspergerov syndróm stále samostatná diagnóza?
Vo viacerých krajinách sa v súčasnosti považuje za súčasť autistického spektra, nie za oddelenú diagnózu. Tento pojem sa však stále často používa na označenie autistického profilu s menším oneskorením reči a bez intelektového postihnutia.
Môže sa autizmus prejaviť až v dospelosti?
Autizmus je prítomný od raného vývinu, no u niektorých ľudí sa rozpozná až v dospelosti. Často ide o prípady, keď sa prejavy dlhé roky kompenzovali, maskovali alebo sa pripisovali iným ťažkostiam, napríklad úzkosti či introverzii.
Existujú „ľahké“ a „ťažké“ typy autizmu?
Takéto označenie nie je úplne presné. Presnejšie je hovoriť o tom, akú mieru podpory človek potrebuje v komunikácii, sociálnych situáciách, pri zmene a v každodennom fungovaní. Dvaja ľudia s rovnakou diagnózou môžu mať veľmi odlišné potreby.
Kedy je vhodné vyhľadať odborníka?
Ak si všímate dlhodobé ťažkosti v komunikácii, sociálnej adaptácii, správaní alebo senzorickom spracovaní, je vhodné obrátiť sa na psychológa, psychiatra, neuropediatra alebo iného odborníka so skúsenosťou s autizmom. Včasné vyšetrenie môže pomôcť nastaviť lepšiu podporu a predísť zbytočnému stresu.
Hoci sa dnes odborníci zhodujú, že presnejšie než hovoriť o pevných kategóriách je hovoriť o spektre, výraz typy autizmu zostáva pre mnohých užitočným spôsobom, ako sa v tejto téme zorientovať. Dôležité je však vždy pamätať na to, že za diagnózou stojí konkrétny človek so svojím tempom, silnými stránkami, obavami aj potrebami. Keď sa autizmus pochopí cez individualitu a nie cez stereotypy, vzniká priestor pre rešpekt, vhodnú podporu a dôstojné fungovanie v rodine, škole aj v spoločnosti.
Bibliografia
- American Psychiatric Association. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders. 5th ed. Arlington, VA: American Psychiatric Association, 2013.
- World Health Organization. International Classification of Diseases 11th Revision (ICD-11). Geneva: World Health Organization, 2019.
- Lord, Catherine, Elsabbagh, Mayada, Baird, Gillian, Veenstra-VanderWeele, Jeremy. Autism spectrum disorder. The Lancet, 2018, 392(10146), 508–520.
- Happé, Francesca, Frith, Uta. Annual Research Review: Towards a developmental neuroscience of atypical social cognition. Journal of Child Psychology and Psychiatry, 2014, 55(6), 553–577.
- Volkmar, Fred R., Rogers, Sally J., Paul, Rhea, Pelphrey, Kevin A. (eds.). Handbook of Autism and Pervasive Developmental Disorders. 4th ed. Hoboken, NJ: Wiley, 2014.
- National Institute for Health and Care Excellence. Autism spectrum disorder in under 19s: support and management. London: NICE, updated 2021.
- National Institute for Health and Care Excellence. Autism spectrum disorder in adults: diagnosis and management. London: NICE, updated 2021.
- Centers for Disease Control and Prevention. Data & Statistics on Autism Spectrum Disorder. Atlanta: CDC, priebežne aktualizované.