Keď sa ľudia pýtajú na rozdiel medzi autizmom a Aspergerom, zvyčajne hľadajú jednoduchú odpoveď: čo presne je iné, čo sa považovalo za „miernejšiu“ formu a či ide o dve samostatné diagnózy. Odpoveď je však trochu zložitejšia. Aspergerov syndróm sa dnes považuje za súčasť autistického spektra, no v bežnej komunikácii sa tento pojem stále používa veľmi často. Preto je dôležité vysvetliť, ako sa tieto pojmy vyvíjali, v čom sa líšia v praxi a prečo je lepšie sústrediť sa na konkrétne potreby človeka než len na názov diagnózy.
Čo je autizmus a čo bol Aspergerov syndróm
Autizmus, presnejšie porucha autistického spektra (PAS), je neurovývinová odlišnosť, ktorá ovplyvňuje najmä sociálnu komunikáciu, spracovanie podnetov, flexibilitu myslenia a správania. U každého človeka sa môže prejavovať inak. Niektorí potrebujú výraznú podporu v každodennom živote, iní fungujú samostatne, no stále môžu zápasiť so zmyslovým preťažením, sociálnymi situáciami alebo zmenami v rutine.
Aspergerov syndróm bol kedysi samostatná diagnóza, ktorá opisovala ľudí na autistickom spektre bez výraznejšieho oneskorenia reči a bez intelektového znevýhodnenia. V praxi sa často spájal s osobami, ktoré mali priemerné alebo nadpriemerné rozumové schopnosti, ale zároveň zažívali ťažkosti v sociálnej interakcii, neverbálnej komunikácii a v chápaní nepísaných spoločenských pravidiel.
Je dnes Asperger samostatná diagnóza?
V súčasnosti sa Aspergerov syndróm v mnohých diagnostických systémoch už nepoužíva ako samostatná diagnóza. Napríklad v DSM-5 sa všetky podobné prejavy zjednotili pod označenie porucha autistického spektra. V ICD-11 sa tiež Aspergerov syndróm už nevyskytuje ako oddelená kategória. V odbornom jazyku sa preto čoraz častejšie stretávame s pojmom autizmus alebo PAS, pričom konkrétne vlastnosti človeka sa opisujú detailnejšie podľa toho, akú potrebuje podporu.
To však neznamená, že pojem Asperger „zmizol“. Mnoho dospelých ľudí je na tento výraz zvyknutých, identifikuje sa s ním alebo ho používa vtedy, keď chce zdôrazniť svoju skúsenosť s autizmom bez toho, aby pôsobil príliš všeobecne. V bežnej reči preto stále pomáha pri orientácii, hoci z hľadiska modernej diagnostiky už nie je najpresnejší.
Hlavný rozdiel medzi autizmom a Aspergerom v praxi
Ak chceme odpovedať jednoducho, rozdiel medzi autizmom a Aspergerom spočíval najmä v tom, že Aspergerov syndróm bol považovaný za formu autizmu bez oneskorenia reči a bez výraznejšieho intelektového znevýhodnenia. Autizmus ako širší pojem zahŕňa aj ľudí s rôznou úrovňou reči, komunikácie, učenia a potrebnej podpory.
V minulosti sa teda Asperger opisoval ako „ľahšia“ alebo „vysokofunkčná“ forma autizmu. Dnes odborníci skôr hovoria o rôznych prejavoch jedného spektra, nie o dvoch úplne odlišných stavoch. Rozdiel nie je v tom, že by Asperger nebol autizmus, ale v tom, že pri Aspergerovom syndróme sa často zdôrazňovali určité črty, ktoré boli odlišné od klasických predstáv o autizme.
Typické znaky, ktoré sa spájali s Aspergerovým syndrómom
Ľudia označovaní kedysi ako Asperger často:
- hovorili včas alebo veľmi skoro,
- nemali výrazné oneskorenie reči,
- mali silný záujem o konkrétne témy,
- pôsobili formálne, presne alebo „doslovne“,
- mali problém porozumieť irónii, narážkam a nepriamej komunikácii,
- preferovali rutinu a predvídateľnosť,
- mohli byť citliví na zvuky, svetlo, dotyk alebo iné podnety,
- ťažšie nadväzovali a udržiavali sociálne vzťahy.
Treba však zdôrazniť, že tieto znaky sa môžu objaviť aj pri iných formách autizmu. To, čo sa kedysi nazývalo Asperger, je dnes lepšie chápať ako určitý profil prejavov v rámci autistického spektra, nie ako úplne odlišnú kategóriu.
V čom sa autizmus môže líšiť od toho, čo sa nazývalo Asperger
Ak porovnávame autizmus v širšom zmysle s tým, čo sa kedysi nazývalo Aspergerov syndróm, rozdiely sa najčastejšie týkajú najmä troch oblastí: reči, intelektových schopností a miery potrebnej podpory.
Pri niektorých formách autizmu môže byť prítomné oneskorenie reči, ťažkosti s vývinom komunikácie, opakované stereotypné správanie alebo výraznejšie problémy v každodennom fungovaní. Naopak, pri Aspergerovi sa často zdôrazňovalo, že rečový vývin prebiehal typicky, no sociálne porozumenie bolo oslabené. Ani to však nebolo pravidlo bez výnimiek.
Dôležité je tiež vedieť, že človek môže mať veľmi dobré verbálne schopnosti, no napriek tomu môže potrebovať významnú podporu v oblasti organizácie, zvládania stresu, samostatnosti, zmyslovej regulácie alebo sociálnych kontaktov. Preto sa dnes diagnóza nehodnotí len podľa toho, či niekto „hovorí dobre“, ale podľa celkového dopadu na život.
Prečo sa prestalo používať oddelené označenie Aspergerov syndróm
Odklon od samostatnej diagnózy vznikol preto, že odborníci zistili, že hranice medzi autizmom a Aspergerom nie sú dostatočne presné. Mnoho ľudí sa v praxi nedalo zaradiť úplne jednoznačne. Niekto mal typický vývin reči, ale výrazné problémy v sociálnej oblasti. Iný mal oneskorenie reči, no neskôr fungoval veľmi samostatne. Ďalší človek mal vysoké intelektové schopnosti, no veľkú senzorickú citlivosť a potrebu podpory v každodennej organizácii.
Zjednotenie do autistického spektra pomohlo lepšie vystihnúť, že autizmus nie je jedna pevná šablóna. Ide o spektrum rozmanitých prejavov, ktoré sa môžu meniť v čase, v prostredí aj podľa toho, akú podporu človek dostáva. Preto je pre diagnostiku a pomoc dôležitejší opis konkrétnych potrieb než staré nálepky.
Autizmus, Asperger a vysokofunkčný autizmus
V súvislosti s rozdielom medzi autizmom a Aspergerom sa často stretávame aj s pojmom vysokofunkčný autizmus. Aj tento výraz sa používal na označenie ľudí na spektre, ktorí mali dobré rečové schopnosti a samostatnosť v niektorých oblastiach. Problém je v tom, že označenie „vysokofunkčný“ môže zavádzať. Človek môže navonok pôsobiť veľmi schopne, ale zároveň bojovať s úzkosťou, vyčerpaním, sociálnym stresom alebo preťažením z bežných situácií.
Preto sa v súčasnosti odporúča skôr hovoriť o úrovni podpory, profile silných stránok a ťažkostí, než hodnotiť človeka podľa dojmu, že „funguje dobre“. Takýto prístup je presnejší, citlivejší a užitočnejší pre rodinu, školu aj odborníkov.
Prejavy autizmu v detstve a dospelosti
Rozdiel medzi autizmom a Aspergerom sa často rieši práve preto, že niektoré prejavy bývajú viditeľné až neskôr. U detí sa môžu objaviť napríklad odlišnosti v hre, komunikácii, očnom kontakte, spoločnej pozornosti alebo v reakciách na zmeny. Niektoré deti sú veľmi tiché a uzavreté, iné zasa hovoria veľa, no spôsob ich komunikácie môže byť jednostranný alebo neobratný.
V dospelosti sa autizmus často prejavuje inak než v detstve. Mnohí dospelí sa naučia maskovať svoje ťažkosti, prispôsobiť sa očakávaniam okolia a navonok pôsobiť „normálne“. To však môže viesť k dlhodobému stresu, únave a pocitu, že musia neustále predstierať. Práve u dospelých býva historické označenie Asperger stále používané veľmi často, najmä ak sa osoba stotožňuje s týmto opisom svojho fungovania.
Najčastejšie mýty o autizme a Aspergerovi
Okolo autizmu a Aspergerovho syndrómu koluje množstvo mýtov. Jeden z najčastejších je, že ľudia s Aspergerom nemajú empatiu. To nie je pravda. Môžu mať ťažkosti s čítaním emócií iných ľudí alebo s vyjadrovaním vlastných emócií bežným spôsobom, no to neznamená, že necítia súcit, láskavosť alebo hlboké prežívanie vzťahov.
Ďalší mýtus hovorí, že autizmus znamená len problémy, no v skutočnosti autistickí ľudia často prinášajú aj množstvo silných stránok. Môžu mať výbornú pamäť, schopnosť sústrediť sa na detail, originálne myslenie, hlboký záujem o odborné témy, úprimnosť a schopnosť vidieť veci z iného uhla pohľadu.
Rovnako neplatí, že každý človek na spektre je rovnaký. Autizmus je veľmi rôznorodý a rozdiel medzi autizmom a Aspergerom sa dnes chápe skôr ako rozdiel v historickom pomenovaní a v profile prejavov než ako pevná hranica medzi dvoma odlišnými stavmi.
Kedy vyhľadať odborné vyšetrenie
Ak sa rodič, partner, učiteľ alebo samotný dospelý človek pýta, či by mohlo ísť o autizmus alebo o to, čo sa kedysi označovalo ako Aspergerov syndróm, je vhodné obrátiť sa na odborníka so skúsenosťou s diagnostikou autizmu. Vyšetrenie môže pomôcť objasniť, či ide o poruchu autistického spektra, či sú prítomné aj iné ťažkosti, napríklad ADHD, úzkosť alebo špecifické poruchy učenia, a aký typ podpory je najvhodnejší.
Diagnóza nie je nálepka, ale nástroj na lepšie pochopenie fungovania človeka. Môže uľahčiť prístup k podpore, terapii, školským úpravám, úprave pracovného prostredia aj k väčšiemu sebapochopeniu. Pre mnohých ľudí je pomenovanie ich skúsenosti obrovskou úľavou, pretože konečne získajú vysvetlenie dlhoročných ťažkostí, ktoré si predtým nevedeli správne pomenovať.
Rozdiel medzi autizmom a Aspergerom z pohľadu rodiny a školy
Pre rodičov, pedagógov a blízkych je dôležité vedieť, že nepomáha porovnávať dieťa s nejakým ideálnym obrazom Aspergera alebo autistu. Lepšie je sledovať konkrétne situácie: čo dieťa preťažuje, čo mu pomáha, ako reaguje na zmeny, akým spôsobom komunikuje a kde potrebuje viac času alebo podpory.
V škole môže byť nápomocné jasné zadávanie pokynov, predvídateľný režim, možnosť oddychu, zrozumiteľné pravidlá a citlivý prístup k sociálnym situáciám. V rodine zas pomáha trpezlivosť, otvorená komunikácia, rešpekt k senzomotorickým potrebám a pochopenie, že niektoré reakcie nie sú vzdor, ale preťaženie alebo snaha zvládnuť náročný podnet.
FAQ
Je Aspergerov syndróm stále oficiálna diagnóza?
Vo väčšine súčasných diagnostických systémov už nie je vedený ako samostatná diagnóza. Zvyčajne sa zaraďuje pod poruchu autistického spektra.
Je Asperger to isté čo autizmus?
Dnes sa Aspergerov syndróm považuje za súčasť autistického spektra. V minulosti sa používal ako označenie pre určitý profil autizmu, najmä bez výrazného oneskorenia reči.
Má človek s Aspergerom vždy vyššie IQ?
Nie. Intelektové schopnosti sa môžu u autistických ľudí výrazne líšiť. Asperger sa kedysi spájal skôr s priemerným alebo nadpriemerným intelektom, no nebola to podmienka pre každého.
Ako zistím, či ide o autizmus alebo niečo iné?
Najspoľahlivejšie je odborné vyšetrenie u špecialistu so skúsenosťou s autizmom. Pomôže odlíšiť autizmus od ADHD, úzkosti, porúch učenia alebo iných ťažkostí.
Prečo niektorí ľudia stále používajú výraz Asperger?
Pretože sú na tento názov zvyknutí, identifikujú sa s ním alebo im pomáha lepšie opísať ich osobnú skúsenosť s autizmom.
Ak sa pýtame na rozdiel medzi autizmom a Aspergerom, najpresnejšia odpoveď je, že Aspergerov syndróm bol kedysi samostatný názov pre určitý profil autistického fungovania, no dnes sa považuje za súčasť autistického spektra. Pre porozumenie človeku je však oveľa dôležitejšie vedieť, ako komunikuje, čo mu spôsobuje stres, kde má silné stránky a akú podporu potrebuje, než sa sústrediť len na názov diagnózy. Práve takýto prístup umožňuje vidieť autizmus realisticky, rešpektujúco a bez zbytočných stereotypov.
Bibliografia
- American Psychiatric Association. (2013). Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (5th ed.). Arlington, VA: American Psychiatric Publishing.
- World Health Organization. (2019). International Classification of Diseases 11th Revision (ICD-11). Geneva: WHO. Dostupné z: https://icd.who.int/
- Lai, M.-C., Lombardo, M. V., & Baron-Cohen, S. (2014). Autism. The Lancet, 383(9920), 896–910. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(13)61539-1
- Lord, C., Elsabbagh, M., Baird, G., & Veenstra-VanderWeele, J. (2018). Autism spectrum disorder. The Lancet, 392(10146), 508–520. https://doi.org/10.1016/S0140-6736(18)31129-2
- Happé, F., & Frith, U. (2020). Annual Research Review: Looking back to look forward—changes in the concept of autism and implications for future research. Journal of Child Psychology and Psychiatry, 61(3), 218–232. https://doi.org/10.1111/jcpp.13176
- National Institute for Health and Care Excellence. (2012; updated 2021). Autism spectrum disorder in adults: diagnosis and management (Clinical guideline CG142). London: NICE. Dostupné z: https://www.nice.org.uk/guidance/cg142
- National Institute for Health and Care Excellence. (2013; updated 2021). Autism spectrum disorder in under 19s: recognition, referral and diagnosis (Clinical guideline CG128). London: NICE. Dostupné z: https://www.nice.org.uk/guidance/cg128